Telo je naša najbližšia príroda: ako cez vlastné telo a pohyb zažiť prepojenosť so Zemou?

Být přítomni v našich tělech, je forma uvědomění a první krok, abychom byli k sobě i ostatním laskavý. Když znovuobjevíme naše těla, objevíme i náš větší domov, planetu Zemi a spojení, že jsme části Země a ona je naší části.

– Linda Hartley, tanečnice a terapeutka

4 cvičenia, ktoré podporujú vnímanie propojenosti so Zemou

Ako sa teda prepojiť so Zemou cez vlastné telo a pobyt?

• Cez telo = cez zmyslové vnímanie, cez vedomé prežívanie a vďačnosť

Existuje intimní vzájemný vztah smyslů. Když se dotkneme kůry stromu, cítíme, že i strom se dotýká nás. Smysly jsou primární cesta, kterou má Země, aby nás informovala a řídila naše jednání.

– David Abram

Telo je najdôležitejší „nástroj“,  ktorý sme od prírody dostali. Je vybavené širokou škálou zmyslov a receptorov vnímania, ktoré nám umožňujú cítiť a vnímať svet okolo nás. Často sú však naše zmysly otupené a ani zďaleka nevyužívame ich potenciál. Dobrou správou je, že my sami sme schopní prebudiť naše zmysly a užívať si naplno a vedome najrôznejšie vône, dotyky, chute i obrazy. Sme prirodzene vybavení pre mnoho príjemných zážitkov. Stačí sa len „ponoriť“ do vlastného tela.

Pokiaľ vedome vystúpime z akejsi rutiny,  až apatie a začneme vnímať svet okolo nás so všetkými zmyslami, otvorí sa nám nová širšia kvalita. Staneme sa všímavejšími, a pretože je stále čo objavovať, začneme sa o svet prirodzene zaujímať. Nadobudneme vedomie „živosti v živom tele“. Plne si uvedomíme nielen náš život, ale ožije aj všetko okolo nás. Takto prebudení a nabití vlastnými zmyslami, fascinovaní životom a krásami sveta, začneme oceňovať svet, ktorý nás obklopuje. Staneme sa citlivejšími a empatickejšími. Pocítime vzájomnú prepojenosť i vďačnosť za všetky dary a bohatstvo planéty Zeme. A máme aj dôvod ju chrániť. To je cesta k prírode cez vlastné telo: prirodzená a jednoduchá.

Cvičenie: Skúste opakovane dokončovať vetu: Prírode vďačím za… a možno vás prekvapí koľko samozrejmých, a pritom nevyhnutných darov, my ľudia od prírody dostávame. O pozitívnych účinkoch vďačnosti svedčí napríklad výskum Dr. Roberta Emmonsa. Schopnosť byť vďačný však nie je automatická, pokiaľ sú naše zmysly otupené, cítime skôr únavu, slabosť, či nezáujem.

• Cez telo = cez uzemnenie a prácu s bolesťou

V prijatí a uznaní našej bolesti a pri odvahe zakúsiť ju, sa učíme pravému zmyslu súcitenia.

– Joanna Macy

Všetci niekde v hĺbke cítime prepojenie, že sme bratia a sestry. Cez oživené zmysly sme vnímavejší k svojim životom i dianiu navôkol, čo prirodzene nemá len príjemné stránky. Bolesť pochádza z hlbokej spojitosti so všetkým a patrí k životu na tejto planéte.

Ako sa k bolestivým stránkam osobného i globálneho života postaviť? S úctou, jemne a cez telesné vnímanie.

Ale poďme na to cez telo… Bolestivé emócie s nami doslova hýbu, potrebujú prúdiť, „chcú byť videné“. Prejavujú sa aj v tele a je dobré neblokovať ich, ale dať im priechod. Nemám na mysli katarzie. Ale vedomú pozornosť telu – akési načúvanie. Dať mu priestor – pohyb. Náš nervový systém zvláda uvoľňovanie emócií cez telo veľmi dobre. Prirodzene si ich dávkuje.  Bolesť je ako kompost – ak jej necháme možnosť premeniť sa, prinesie nám úžitok a môže byť  výživným „hnojivom“ pre náš život. Práca s telom a samotný pohyb, nám v tomto procese ponúkajú  podporu.

Cvičenie: Pomocou uzemňujúcich cvičení, cvičení s ťažiskom alebo dychom dokážeme ustáť v živote i náročnejšie situácie. V pohybe môžeme odovzdať i tlak alebo telom vyjadriť rôzne formy držania, ktoré nás naozaj „podržia“.

Zemská príťažlivosť, ktorá na nás neustále pôsobí, nám môže pomôcť uzemniť emócie. Telesná skúsenosť, že „sa od Zemi môžeme nechať niesť“ nám dodá silu čeliť problémom. Získame dôveru, vnútorný pokoj, i zakorenenie do širšieho bytia. Niekedy postačí len byť nohami na Zemi, byť v prítomnosti.

Svetoznáma ekofilozofka Joanna Macy hovorí, že Zemi stačí, aby sme po nej kráčali vedome. Vstupujeme tak so Zemou do priameho kontaktu, do vzťahu. Sme jej bližšie, sme uzemnení. Je to zdravé pre nás aj pre Zem. Tento vzťah nás dokáže posilniť, stabilizovať, vďaka čomu sa dokážeme na životné udalosti pozrieť aj z inej perspektívy.

• Cez telo = cez vodu v nás, plynutie a nové perspektívy

Sme otvorené živé systémy, ako celý život na planéte Zemi. Pretekajú nami prúdy informácií, energie a hmoty, ktoré nás udržujú pri živote. Sme neustálym tokom a zmenou. Nepotrebujeme sa zmenám brániť, zmena je  prirodzenosťou nášho tela.

– Joanna Macy

Naše telo má vlastnú pamäť a nesie si v génoch stopy evolúcie, ale aj začiatok osobnej histórie – spomienky na časy, kedy sme ešte žili vo vode. Samotné naše telo je z veľkej časti voda. Voda sa nachádza v bunkách, krvi, lymfe, mieche …Prúdia v nás tekutiny, ktoré nás vyživujú. Telo tekutiny prijíma, vytvára i vylučuje. Sme zároveň i súčasťou väčšieho kolobehu vody. Cez vedomý pohyb sme schopní zažiť rôzne kvality týchto tekutín. Dokážeme ich rozprúdiť – prepojiť sa s nimi a cítiť vlastnú tekutosť, živosť, ale aj tvárnosť a pohyblivosť. Vlastné toky a vlny.

Cvičenie: Skúste bez hodnotenia vnímať, koľko našich pohybov je mechanických a aké to bude, keď skúsime robiť viac vodných organických, mäkších a otvorených pohybov. Môžeme sa s tým chvíľku hrať, experimentovať. Dajte si čas a precíťte, ako sa zmení vaše telo. Precíťte si tú vláčnosť, plynutie, ale i  rytmus vody – našej krvi v nás.

Existuje aj psychická a mentálna rovina tejto skúsenosti, ktorá nám umožňuje bližšie sa spoznať. Tekuté telo nás môže viesť k zdravej otvorenosti voči svetu a vzťahom. Učí nás reagovať na zmeny, byť flexibilní i na mentálnej úrovni. Prináša i aspekt kreativity, ktorý môžeme vďaka napojeniu na element vody v tele rozvíjať.

Napojením sa na vlastné telesné tekutiny nadväzujeme zároveň aj kontakt s vodou vôkol nás. Vnímame jemné živé prepojenie a rezonanciu s vodou v prírode, v okolitej krajine.  Spoznávame vzťah „našej telesnej vody“ k jazerám, riekam a oceánom. Voda (tekutosť)  je náš veľký zdroj, z ktorého môžeme neustále čerpať a plynúť životom v harmónii nielen so sebou samými, ale aj s planétou Zem.

• Cez telo = cez vlastný priestor k životnému prostrediu

To, že jsme se tak výlučně stáhli do pevností svých hlav a izolovali se od vlastního těla, zároveň předurčuje způsob, jakým se vztahujeme k okolnímu světu, jakým vnímáme realitu kolem sebe. Intolerance k organickému začíná u vlastního těla a odtud se šíří dál, až se posléze stane intolerancí k veškerému životnímu prostředí.

– Theodor Roszak

Už naším zrodením na planétu Zem začíname obývať a využívať jej priestor. Zdieľame ho spoločne s ostatnými živými bytosťami. My ovplyvňujeme priestor a on ovplyvňuje nás, vytvárame s ním vzťahy a komunikujeme. Koľkokrát sa ale stane, že nevnímame náš priestor, necítime seba ani náš širší rozmer – okolitú prírodu?

Ale poďme na to cez telo…Cesta k vnímaniu okolitého priestoru vedie cez objavenie svojho fyzického priestoru – svojho tela, ktoré obývame. Môžeme to zažiť v pohybe.  Ak si uvedomíme telo, začneme vnímať aj svoje okolie. Je to telesná skúsenosť, vedomie, že som prítomný v tele, že ho cítim, ovládam –  viem, aký mám dosah, čo obsiahnem. Je to môj fyzický mikrosvet, dáva mi vedomie vlastnej identity a sily. Zároveň si plne uvedomujem, že žijem v makrosvete – na planéte Zemi a som jeho neoddeliteľnou súčasťou. Sme vzájomne prepojené nádoby, nemôžeme sa zo siete Života vylúčiť.

A ako je to možné zažiť cez telo? Prostredníctvom voľného vedomého pohybu.

Cvičenie: Pozývam vás si najprv uvedomiť svoj dych, zvnútorniť sa, akoby sa usadiť v sebe, vo vlastnom tele. Následne sa vydajte skúmať v jemnom pohybe priestor tela. Vnímajte ako sa hýbe dopredu-dozadu, hore-dolu, do strán a všimnite si, kde sa v tom nachádzate vy, a kde sú vaše hranice. Keď sa pohnete, pohne sa aj priestor okolo vás. Sme s ním v neustálej interakcii. Vnímajte vlastné pohyby – ľahkosť, tiaž, tvary, ktoré pohybom i telom vytvárate. Vnímajte nielen ich vlastnosti a dynamiku, ale i dynamiku a kvalitu prostredia, v ktorom sa nachádzate. Spoznávajte svoje telo ako krajinu, ktorú obývate, a zároveň si dovoľte vnímať aj napojenie na krajinu, ktorá vás obklopuje.

Pri poznávaní nachádzame hranice, ale aj nekonečnú voľnosť a slobodu. Stávame sa vedomí svojho priestoru, našej vlastnej jedinečnosti a vyjadrenia cez pohyb. Môžeme to oceniť, pocítiť úctu k sebe, ako aj k priestorom ostatných bytostí. Tento proces objavovania cez telo niekedy prekvapí zážitkom pokory, či až určitej posvätnosti. Vďaka tomuto doslova fyzickému zážitku môžeme cítiť radosť zo spolupatričnosti. Radosť z toho, že žijeme vo svete plnom rozmanitých bytostí, s ktorými tvoríme jednu rodinu. Následne dokážeme vytvárať priateľské a harmonické vzťahy s okolitým  svetom, vzájomne si pomáhať a podporovať sa. To je cesta od Tela k Zemi.

Záver

Telesné zdroje popísané v tomto texte nám poskytujú možnosť naplno si užiť život a precítiť prepojenie, ktoré siaha ďaleko za hranice nášho vlastného (fyzického) tela. Prebudiť sa do vnímania a cítenia, obohatiť svoj život o telesné prežívanie vzťahov s prírodou je ponukou a výzvou, ktorú môžeme prijať. Cítiť cez svoje telo, že Zem je živá a my sme súčasťou tohto Života. To je nová kvalita bytia i dostačujúci dôvod, prečo sa k Zemi chovať ohľaduplne – chrániť ju a chrániť i seba.

• Viac informácií na www.tanecvnas.cz